Tak dnes, tak i v roku 1716, kedy sa náš príbeh odohráva, nebolo ľahké vychovávať
dieťa. Zámerom každej matky je dať svojmu dieťaťu viac ako dostala ona. Chce donútiť svoju dcéru vyvarovať sa tým chybám, ktoré narobila ona. Dieťa raz musí odísť, opustiť otcov dom a postaviť si svoj. Chceme vyjadriť aké ťažké je pre rodičov pustiť dieťa z domu. Ako ťažké je pre matku vidieť, že syn zrazu miluje úplne cudziu ženu. A jej to veru tak ľahko neodpustí. Nuž preto to majú nevesty neraz ťažké. Chce sa starať o muža, ktorého najviac miluje iná žena. Jeho matka.

“Byť mládencom. To sa veru ľahko povie, ale ťažšie spraví, ba čo najviac,
najťašžie žije. Najprv musí chlapec otca poslúchať, statok obriadiť, i s mati dobre
vychádzať. Na muziku ešte neslobodno, ale tancovať vedieť treba. A to ako ? Vari
ma má Ďuro pri husiach učiť? Šak keď to ktosi zazrie, sa mi všetci smiať budú. OJ! Aj dievča popýtať, ale ktože Ti povie, ako to urobiť. A ako ju aj samú prichytiť! Keď sa oni furt len s ostatníma dievkama vyvlačujú!

“Dievky ma dnes na polnoc medzi seba príjmu. Juj, len či ma mati pustia, ešte musím chyžu vyriadiť a húskam dať. A veď sa i trochu bojím. Nik nechce zradiť, čo
vyhútali. Že mám priniesť kus chleba…júj a partu. Mama mi ju len toť ráno dohotovila. A tomu Janovi sa asi aj celkom pozdávam. Furt po mne pokukuje a aj minule za mnou hneď po kostole prišiel, už som sa bála, že ma ani na muziku nezavolá. Veď teraz na Katarínu budú nových mládencov pasovať. Keď sa mne páči. Len či aj ja jemu… Chlapci to majú veru ľahšie… ”